1. deň

Nežná ctiteľka Panny Márie

.. lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
(Lk 1, 48)

„Ó, skutočne hlboké poznanie tej, ktorá nikdy nespáchala hriech a mala dušu čistejšiu než hviezdy, svätejšiu než anjeli, no pritom hovorí, že je malá a nízka!“ (bl. Alexia o Panne Márii)
„Zdalo sa mi, že vidím nášho Pána s dvoma apoštolmi sedieť vysoko v strede kostola na mieste, kde zvyčajne býva kríž. Pán na mňa láskavo pozrel. Zdalo sa mi, že z veľkej vrúcnosti som sa pozdvihla až k jeho nohám, no hneď som aj klesla späť a povedal mi: „Toto tu nie je cesta, po ktorej máš vystúpiť do neba.“ Potom sa mi zjavil chodníček, uzučký ako latka, porastený zeleňou, ktorý sa začínal v kaplnke kostola zasväteného Panne Márii na oltári celkom blízko pri jej obraze a druhý koniec sa dotýkal neba. Keď som sa chcela vydať po cestičke, bolo mi povedané, že ešte nie je čas.
Odvtedy som vždy veľmi túžila, aby som videla uskutočňovať naše zámery pod ochranou Panny Márie. Mám vždy veľkú dôveru v jej pomoc a všetko od Boha žiadam prostredníctvom Božského Syna a cez ňu.“
(Vyznanie, bod č. 18)

Litánie k bl. Matke Alexii

2. deň

Vzor poslušnosti

„Poď, dcéra moja, prijmem ťa, lebo keď si žila v hriechu, urobila si vec milú môjmu Synovi, že si sa vyspovedala.“
(Panna Mária Matke Alexii – Vyznanie, bod č. 4)

„Zdá sa mi, že môj duch je veľmi ďaleko od toho, aby sa v niečom spoliehal na seba, ale všetka moja nádej a dôvera sa zakladajú na Božej dobrote a prozreteľnosti. Zdá sa mi, že práve to ma vedie púšťať sa často do vecí, ktoré prevyšujú moje schopnosti, a niekedy sa nechcem riadiť ľudskými cestami. Pri tom mi veľmi dobre pomáha poslušnosť. Túžim byť naozaj dokonale poslušná, lebo sa mi zdá, že náš Pán má veľké potešenie z duše, ktorá sa v poslušnosti cvičí.“
(Vyznanie, bod č. 26)

Litánie k bl. Matke Alexii

3. deň

Horliteľka za spásu duší

„Vy, malé duše, ktorým sa nič nevyrovná, skropené Kristovou krvou, milujem vás viac, ako všetko na svete!“
(Jedna z vyvolených, s. 54)

Raz večer sa mi zdalo, že som v jednom kláštore jezuitov s vnútorným dvorom, po ktorom chodila veľká skupina pátrov akoby v procesii a naše sestry sedeli v kúte blízko kláštornej brány; ja som držala drevené hrable a dala som sa do zhrabávania všetkých slamiek, čo boli na dvore, aby som ich zužitkovala. Nikto z otcov mi nevenoval ani najmenšiu pozornosť. Jeden z nich, ktorý vyzeral veľmi úctyhodne a bol pre ostatných autoritou, láskavo na mňa pozeral a naznačil mi, aby som vo svojej činnosti pokračovala. Keď som prišla k sebe, počula som, že to bol sv. otec Ignác, kto ma povzbudzoval vyučovať malé dievčatá, ktoré sa cenia tak málo ako slamky. Zrozumiteľne som však počula aj hlas, ako mi hovoril: „Chcem, aby tieto dušičky, ktoré sú ako nemanželské deti opustené vlastnými matkami, mali odteraz matku v tebe.“
(podľa Vyznanie, bod č. 47)

Litánie k bl. Matke Alexii

4. deň

Vzor pravej modlitby

„Teda u teba, ó môj Bože a moja sila, mám nádej, že nájdem, čo hľadám…“
(Vyznanie, s. 96)

„Môj Bože a Pane, zošli mi svetlo svojho svätého a požehnaného Ducha, aby som mohla nájsť cestu pokoja, ktorý si nám zvestoval hlasmi anjelov v deň tvojho svätého narodenia. Lebo ak ty, večná Pravda, by si nám nebol radil hľadať pokoj, zdalo by sa mi nemožné a pre nás nedosiahnuteľné nájsť ho, veď v tomto svete sme obklopení množstvom veľmi mocných a opovážlivých nepriateľov, ktorí nás napádajú z každej strany, a my sme veľmi slabí a zbabelí na to, aby sme ich premohli.“ (Vyznanie, s. 95)
„Môj Bože a Spasiteľu, znovu ťa úpenlivo prosím, udeľ nám všetkým milosť kráčať cestou, ktorú si nám vyznačil svojím príkladom. A to pre zásluhy tvojej požehnanej Matky, ktorú túžime napodobňovať podporovaní jej mocou.“
(Vyznanie, s. 96)

Litánie k bl. Matke Alexii

5. deň

Vrúcne milujúca Boha

„Nech je Pán jedinou láskou vašej duše.“
(Jedna z vyvolených, s. 84)

Božia láska nám vždy usmerňuje pohľad na nekonečnú krásu a dobro; učí nás, že naša láska, úcta, túžba si nezasluhuje nič okrem Boha. Milujme iba jeho, túžme iba po ňom pre lásku k nemu samému. Povedzme mu z lásky a zo srdca: „Dožič mi, Pane, že by si bol vo mne a ja v tebe a nech takto spojení môžeme stále zostávať spolu. Lebo ty si naozaj môj milovaný a vyvolený spomedzi mnohých tisícov, v ktorom sa mojej duši zaľúbilo prebývať a spočívať po všetky dni môjho života. Naozaj, ty si môj milujúci darca pokoja, v ktorom je pravé odpočinutie. Mimo teba je len trápenie a bolesť.“
(Vyznanie, s. 100)

Litánie k bl. Matke Alexii

6. deň

Zrkadlo pokory

„Z hlbín volám k tebe Pane…, lebo z hĺbky svojej ničoty volám k Bohu nekonečne velebnému a vznešenému.“
(Jedna z vyvolených, s. 94)

„Zo začiatku ma chceli niekedy uviesť do nepravých vytržení tak, že ich privádzali na mňa postupne, dávali mi ich tušiť už zďaleka, aby ma zlákali privoliť k nim z určitej zvedavosti, čo Boh mi vždy dal milosť rozpoznať, lebo vábenia zanechávali v duši len temnotu. Tak som sa obracala na nášho Pána a prosila som ho, aby ma nedal oklamať; a že sa považujem skôr za hodnú pekla, než toho, čo patrí len svätým.“ (Vyznanie, bod č. 35)
„Oh! Aký si len dobrý a štedrý voči nám, môj Bože, keď nám ustavične prejavuješ toľko dobra. A pre seba si žiadaš iba naše srdce, avšak celé a zbavené každej náklonnosti k stvoreniam, pripútané jedine k tebe z lásky, aby si v ňom mohol prebývať a nachádzať v ňom zľutovanie.“
(Vyznanie, s. 85)

Litánie k bl. Matke Alexii

7. deň

Naplnená láskou k blížnemu

„Milovala, teda vytušila, čo kto potrebuje.”

„Alexia sa vedela vžiť do utrpenia druhých v takej miere, že ho urobila svojím vlastným,“ píše o nej sestra Angelika Milly.
Prichádzali k nej mnohí trpiaci, vytisnutí na okraj spoločnosti a osoby s ťažkou povahou. Všetkých sa snažila nasmerovať k Bohu. Bola citlivá na ľudskú biedu v každom ohľade. Starala sa o väzňov, navštevovala ich, ošetrovala, zásobovala ich jedlom v nádeji, že keď zmierni ich hmotnú biedu, ľahšie ich získa pre Boha. Hriešnikov milovala tak, že sa ponúkla v obeť Bohu za nich. Ako dobre sa žilo v ovzduší takej priezračnej a úprimnej lásky!
Životopisec hovorí, že kláštor Matky Alexie sa stal „nemocnicou milosrdenstva“, kde sa chorým dušiam venovala duša, ktorá trpela oveľa viac. To však sotva kto tušil, lebo jej dráma sa odohrávala bez svedkov, len medzi ňou a Bohom. Do cudzích rán vlievala balzam, ale pre svoje ho nemala.
(podľa Jedna z vyvolených, s. 96-98)

Litánie k bl. Matke Alexii

8. deň

Svedomitá učiteľka

„Horlivosť vo vyučovaní je náplňou môjho povolania.“

Aby sestra mohla byť výbornou učiteľkou a vychovávateľkou, musí byť sama najprv žiačkou veľkého Vychovávateľa – Ducha Svätého. Učiteľka obohatí život dieťaťa, keď sama denne čerpá zo životodarného zdroja – Svätého písma. Nejde o to, aby učiteľka bola pre dieťa vynikajúcou ženou. Nie! Ona musí ustúpiť, aby do detskej duše mohol vojsť Boh. Všetko ostatné bude dobré, ak sa toto podstatné dodrží.
Sestrám hovorila: „Ani neviete, ako sa radujem, keď vidím, že hlavným účelom nášho poslania je vyučovanie deti v tajomstvách viery podľa kresťanskej náuky.“ A inokedy dodáva: „Všetko, čokoľvek konáme z lásky ku Kristovi, či už je to služba starším a chorým sestrám, kňazom, v kuchyni, v záhrade, pri obsluhe, má veľkú cenu pre spásu a záchranu detskej duše a mladého človeka.“
(podľa Jedna z vyvolených, s. 114 – 116)

Litánie k bl. Matke Alexii

9. deň

Osobitná pomocníčka pokúšaných duší

„… jestvuje Boh milosrdný a veľmi horlí za moju dušu.“
(Vyznanie, bod č. 8)

„Náš pokoj v tomto živote spočíva teda vo veľkej trpezlivosti… Lebo ak je nejaké dobro na tomto svete, tak ho má pokojamilovný človek, keďže Božie kráľovstvo je radosť a pokoj v Duchu Svätom. Duša, ktorá nemá vnútorný pokoj, je ako loďka zmietaná vetrami a búrkami, ustavične v nebezpečenstve záhuby a stroskotania. Sotva môže prospievať sebe či druhým, pretože je mysľou natoľko zameraná na seba, že z toho pramení jej strasť. Aby sa odstránila, treba pamätať na slová nášho Pána: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mt 16, 24)
(Vyznanie, s. 97 – 98)

Litánie k bl. Matke Alexii